Marec Jozef
MUDr. Jozef Marec (19.4.1958 v Turzovke). V pôvodnom roľníckom prostredí už od detstva nasával atmosféru tradičného spôsobu života na dedine, ktorý v tom čase ešte konzervoval množstvo archaických prvkov. Tak to bolo počas celého detstva a mladosti. Ani štúdium na Lekárskej fakulte UK v Martine, ani intenzívna práca lekára nezmenili nič na skutočnosti, že po celý ten čas nosil všetky zážitky, príbehy, skúsenosti a poznatky v duši. Ako 44-ročný začal svoju literárnu dráhu práve štyrmi zbierkami vrchárskych próz, do ktorých pretavil svoj vzťah k rodným Kysuciam.
Námetov bolo množstvo, veď na kysuckých vrchoch žili po stáročia ľudia v relatívnej izolácii od okolitého sveta a navyše v nesmiernej chudobe. Preto aj príbehy vychádzajúce zo skutočných udalostí sa mnohým čitateľom zdali ťažko uveriteľné. V čase, keď Marec písal svoje prózy, využívajúc bohato aj miestne nárečie, žilo ešte množstvo pamätníkov a rozprávačov príbehov či povestí, ktorí by inak odišli s nimi na večnosť. Našťastie, aspoň časť z toho čarovného duchovna vo svojich zbierkachBimaček (2002), Bimak (2003), Urvisko (2004) a Vrstevnice (2005) zachytil. Pre veľký záujem vydal v roku 2012 výber z týchto próz obohatený o nové poviedky pod názvom Kysucké povesti a balady.
Keďže sa profesionálne venuje chorým deťom, jeho experimentálna zbierka Poďme sa báť (Artis Omnis Žilina, 2006) bola syntézou predošlej tvorby a očakávania detského čitateľa. Po jej úspechu pokračovali Marcove „rozprávkové“ roky ďalšou zbierkou Vili víly vence (Artis Omnis, Žilina 2008) vychádzajúce z tradícií (aj) kysuckých nadprirodzených bytostí. Rozprávkovú anabázu ukončil zbierkou malých príbehov z prírody pod názvom Blaženkin rok (Artis Omnis, Žilina 2009).
Svoje znalosti regiónu, jeho histórie, duchovna a materiálnej kultúry využil vo viacerých monografiách kysuckých obcí ako spoluautor (Klokočov, Olešná, Čadca a opakovane Turzovka).
Marec svoje poznatky postupne zhrnul do dvoch etnografických štúdií, ktoré sa stretli s veľmi pozitívnym ohlasom u laickej, no aj odbornej verejnosti. Publikácie Ľudová strava na horných Kysuciach (Magma Čadca, 2009) a Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach (Matica slovenská, 2011) sa okamžite vypredali a na viacerých vysokých školách SR, či vedeckých odborných ústavoch SR a ČR (Etnologický ústav SAV, Ústav evropské etnologie, Brno, ČR) sa stali študijnými materiálmi.
Svoje bádanie završuje Marec predkladaným dielom o ľudovej architektúre a ľudovej výrobe kysuckých horalov, kde kladie dôraz na obrovskú schopnosť kysuckého vrchára začať z ničoho a prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam vlastnými silami. Kniha, ktorú čitateľ berie do ruky, je zatiaľ najvrúcnejším vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti a húževnatosti.
