Poznáte Marvelovky, Zaklínača či Harryho Pottera? Všetko sú to skvelé knihy či komiksy. No málokto vie, že podobne kvalitné príbehy vznikajú aj na Slovensku.
Neskromne poviem, že asi nikto to nevie lepšie, než my v Artis Omnis. Už viac ako 15 rokov sa venujeme ich vydávaniu.
Dnes sme sa rozhodli posunúť slovenskú fantastiku opäť o kúsok ďalej.
Dali sme dohromady štyroch skvelých autorov, ktorí napísali vynikajúce príbehy z rozličných fantasy štýlov. Svetové. A vy môžete podporiť ich vydanie.
O čo ide?
Na StartLabe sme vytvoril kampaň „Aj slovenská fantastika môže byť svetová“ a hľadáme priateľov a fanúšikov kvalitnej fantastiky, ktorí tieto knihy dostanú do sveta.
Toto je jeden z autorov, ktorého môžete podporiť:
Martin Benkovič: ŠTVANEC (AJRIŠ I)
O autorovi
Martin Benkovič (1982) pracuje v IT korporáte. Písaniu sa venuje od roku 2011 a v súčasnosti patrí k novým hviezdam slovenskej popkultúry. Vďačí za to najmä úspechom v poviedkovej súťaži Martinus Cena Fantázie, kde opakovane zaujal porotu aj hlasujúcu verejnosť, až napokon v roku 2020 získal v tejto najprestížnejšej poviedkovej súťaži Hlavnú cenu, ako aj Cenu poroty.
Keď do krčmy U bielej Lujzy vojdú traja chlapi v oblekoch, nik zo zúčastnených netuší, že ten večer nadobro zmení ich životy. Ajrišovou úlohou je dohliadať na poriadok a bezpečie štamgastov, a to aj urobí. Strhne tým lavínu udalostí, ktoré zatrasú ulicami Bratislavy, ošľahnú ich ničivou silou mágie a pokropia krvou nevinných. Namočí sa do diabolského plánu s nejasným cieľom, poštve proti sebe vplyvného mága a získa nečakaného spojenca. Okolnosti prinútia Ajriša siahnuť na dno svojich schopností, otvoriť zdanlivo zahojené a zabudnuté rany, čeliť minulosti, ale aj novej realite.
Ukážka
Záverečné mám rád, pomyslel si Ajriš. Prešiel si rukou po dvojdňovom strnisku a hneď nato po krátkych vlasoch. Opieral sa o stenu pri dverách a sledoval večernú klientelu U bielej Lujzy. Väčšina zákazníkov sa už dávno roztrúsila domov, alebo sa o to prinajmenšom na preplietajúcich sa nohách snažila, a nových už nečakali. Zostali iba štamgasti a členovia klubu v jednom. Ako vždy sedeli na vysokých stoličkách pri bare, v rukách pollitráky, podaktorí aj cigarety, a sledovali šport zo záznamu alebo sa len tak medzi sebou bavili.
Pre bežných ľudí nič moc spoločnosť. Ožrani, bitkári, náckovia, zopár metalistov a punkerov, aj iné na prvý pohľad nesúrodé indivíduá. Podaktorým ani inde nenalejú, a tí druhí chcú byť medzi svojimi. Ale Ajriš ich mal svojím spôsobom rád. Jednoduchí ľudia. Vedel, čo od nich čakať a ako si s nimi poradiť. Keby bolo treba, majiteľka Lujza by im utiahla kohútik a od neho by vyfasovali zopár po papuli. Kamarát-nekamarát, za to ho Lujza platila. Mizerne, ale platila.
Ústupky z priateľstva nerobil, nie, keď išlo o prácu. To by bol rovnaký ako tí pajáci vo vláde. Odpľul si do kýbľa pri dverách, znechutene sa uškrnul a cmukol perami. Špiny zaujímajúce sa len o vlastné záujmy. O teplé miestečko s prehnaným platom a štátnymi výhodami. Hovno vedeli o skutočnom živote.
Pozrel na hodinky nad barom. Neboli najpresnejšie. Odlepil sa od steny a otočil ceduľu na dverách na zatvorené. Nezamkol. Nemienil každú chvíľu otvárať, keby sa niektorá zo stálic rozhodla odísť spať k manželke, alebo kamkoľvek sa to cez deň vracajú. Pre mnohých to tu bolo ako druhý domov.
A aj tak to tu vyzeralo. Iba ďalší rodinný dom medzi mnohými. S tým rozdielom, že tento mal na spodnom poschodí krčmu a na druhom bývala Lujza. Zvonku nevyzeral najútulnejšie. S trochou peňazí sa ho pred par rokmi pokúsili opraviť, ale na kráse mu nepridali. Omietka opadávala, repasované drevene okná prefukovali, a Ajriš už prestal rátať, koľkokrát museli látať strechu.
S Lujzou a chalanmi si v ňom zriadili klub – OĽPM – Obyčajní ľudia proti mágom. Skratka nič moc, ale bol to fajn názov. Taký neutrálny. Základom bolo, že členmi mohli byť iba čistokrvní ľudia. Žiadni kurvamágovia.
