[tm_pb_section admin_label=“section“][tm_pb_row admin_label=“row“][tm_pb_column type=“4_4″][tm_pb_text admin_label=“Text“ text_orientation=“left“ use_border_color=“off“ border_color=“#ffffff“ border_style=“solid“]
Hrdinka románu Gwind: Nezabiješ? stojí pred náročnou dilemou. Buď zabije, alebo sama zomrie. Ako je to s našou slobodnou voľbou? Aj o tom sa dozviete v rozhovore s autorkou Líviou Hlavačkovou.
Čo ťa viedlo k téme nájomných vrahov, zabíjania, zmiznutia do cudzieho sveta?
Prvotným impulzom bola samotná Gwind. Tá sa v mojej hlave zrodila ako hotová hrdinka – pochádzajúca z nášho sveta, ktorá mala za sebou už dlhú, tŕnistú a boľavú cestu, a pred sebou náročné rozhodnutia. Prezradím, že v tretej časti bude jedna konkrétna scéna, ktorá pre mňa symbolizuje, aká bola Gwind, keď som ju prvýkrát stretla. Bola som zvedavá, ako sa do tohto životného momentu prepracovala a čo bude ďalej. To bol ten hlavný impulz pre napísanie knihy. A ako som objavovala Gwindin príbeh, zjavovali sa v ňom vrahovia, vojna a iné nepríjemnosti, ktoré ju postretli.
Téma slobodného výberu vyzerá byť pre knihu dôležitá. Prečo si si ju zvolila?
V tomto som mala jasno od začiatku. Je to kľúčová téma. Neviem, kedy sa mi to stalo, že mi fráza „nemala som na výber“ vypadla z môjho slovníka a začalo ma fascinovať, keď som ju počula u iných. Naozaj ste nemali na výber? Ako to vyzeralo? Priviazali vás o stoličku? Asi nie… lebo nikdy nešlo o situácie reálneho zajatia, neslobody, väzenia či otázky života a smrti. Myslím si, že pokiaľ nejde o niečo také extrémne, ako zažíva Gwind, obyčajne človek má na výber. V zásade žijeme vo svete, ktorý nám ponúka niekedy až priveľa možností. V obchode je tovaru toľko, že sa nedá ani vnímať. Málokto si vyberá školu či povolanie podľa toho, že to robil jeho pradedo, dedo a otec a ani sa nedá diskutovať, žeby robil dačo iné. Partnerov si tiež obyčajne nevyberáme iba v najbližšej dedine. Isto, sú situácie, kedy tie možnosti výberu sú biedne, ale znamená to, že človek doslova nemá na výber? To je téma, na ktorú som sa chcela pozrieť bližšie a fantasy mi dovoľuje spraviť to v úplne extrémnej rovine – v zajatí Spoločenstva vrahov. Táto téma sa však ťahá s Gwind aj ďalej, ale to uvidíte v ďalších dieloch.
Tie by mali podľa našich spoločných plánov vyjsť v priebehu roka 2021. Ako postupuješ pri ich písaní? Más príbeh dopredu rozplánovaný, alebo si jednotlivé scény vymýšľaš „za pochodu“?
Z každého trocha. Kedysi som písala vyslovene živelne, ale to už nerobím. Vytvorím si kostru deja, podľa ktorej píšem, ale zároveň nechávam postavám priestor a môže sa stať, že ma odvedú úplne inam. Keď niečo podobné poviem, alebo sa posťažujem, ako som sa pohádala s nejakou postavou, ľudia vravia, že to vyznieva šialene a rozdvojene. Podstatou je, že ak nejako sama pre seba postavu charakterizujem, dám jej nejakú históriu, hodnoty, presvedčenie a vrhnem ju do určitej situácie, mala by sa zachovať v súlade so svojím charakterom alebo by mala mať fakt dobrý dôvod, prečo to nespraví. Ak si ako autorka naplánujem ohnivú hádku, ale nevytvorím postavu, ktorá vybuchuje na počkanie alebo nedám svojej inak pokojnej postave dôvod na poriadny hnev, tak by taká hádka vyznievala v tom texte zvláštne. Vtedy mi postava „povie“, že ona si bude radšej pokojne sŕkať čaj, než na niekoho vrieskať. Zachytila som, že zďaleka nie som jediný autor, ktorý sa so svojimi postavami „háda“ a „rozpráva“.
Čo plánuješ písať, keď dokončíš Gwind?
Čoskoro by azda mohol vyjsť časopis Jupiter a v ňom moja nová poviedka Zákon na čarodejnice. Iba nedávno vyšli iné moje poviedky v zbierkach Čas hrdinov II alebo Žena so sovou. A uvažujem, že nejaké staršie poviedky zavesím na svoju stránku. Až to spravím, určite sa o tom čitatelia dozvedia, či už na mojich sociálnych sieťach, alebo priamo na stránke. Možno to bude taký malý vianočný darček? Uvidíme… A čo bude potom, až dopíšem Gwind? Nápadov je tak veľa a času tak málo! Občas mám pocit, že sa mi v hlave tlačia a tlačia a už len trpezlivo čakajú, kedy dotiahnem Gwind do konca a príde na ne rad. Som sama zvedavá, ktorému z tých ostatných nápadov dôjde trpezlivosť ako prvému.
Tvoje poviedky majú rôznorodé témy. Kde sa inšpiruješ? Na tvojom Facebooku sa občas objavili fotografie z rôznych ciest. Cestuješ za nápadmi?
Teraz sa veľmi cestovať nedá, všakže. No inak cestujem rada. Najradšej do Británie a do Prahy, ale svojho času som si kvôli práci pocestovala viac ako dosť. Môj rekord bola cesta v jeden deň tromi rôznymi dopravnými prostriedkami, počas ktorej som vstúpila do štyroch krajín a večer si ľahla do vlastnej postele: Slovensko – auto – Rakúsko – lietadlo – Švajčiarsko – vlak – Nemecko a späť. Také cestovanie však už nie je žiadna zábava. Radšej si celý výlet naplánujem, zorganizujem a mám čas sa pozrieť do múzeí či na popkultúrne miesta. Nápadov som počas ciest zozbierala mnoho, no ešte sa mi nepodarilo všetky napísať. Avšak všetko, čo autor počas života alebo aj na cestách stretne, sa vždynejako premietne do toho, čo napíše.
Zahrnula si do svojej tvorby miesta, ktoré si navštívila, aj vedome? Objavilo sa niečo z tvojich cestovateľských zážitkov aj v Gwind?
Asi najjasnejším príkladom je poviedka Krvavé more, ktorá sa odohráva v Tučepi. Tam som bola na konferencii, ešte keď som si robila doktorát na patológii a začala som ju písať sediac na pláži práve v Tučepi. Poviedka Zákon na čarodejnice sa zas odohráva v anglickom Salforde a hoci v ňom som zatiaľ nebola, navštívila som len Manchester, inšpiráciu na ňu som dostala pri prehliadke múzea v Birminghame. Do poviedky písanej po anglicky, Death at the Alchemist Lab, som vniesla Londýn. Kvôli poviedkam Ryšavý drak či Jedného šťastie, iného smola (Čas hrdinov II) sa mi stačilo prejsť po Bratislave. Gwind je plná mojich cestovateľských zážitkov, no keďže sa odohráva vo fantasy svete, tak sa pretavili len do drobností. Napríklad keď som raz v lete v Nemecku zmokla do poslednej nitky, povedala som si, že do tejto situácie vrhnem niektorú z postáv a schytala to práve Gwind.
Tvoja prechádzka po slávnom londýnskom prechode na Abbey Road, na ktorom sa nechali odfotografovať The Beatles, sa do tvojej tvorby nedostala?
To nie, ale The Beatles som do Gwind prepašovala. Občas v náznakoch, občas veľmi priamo. Také malé autorské radosti. Som zvedavá, koľko čitateľov rozpozná niektoré decentnejšie narážky na liverpoolskych chrobákov, ktoré som pridala do druhej časti Gwind. Už sa teším, až vyjde.
