Cestovanie má kvôli celosvetovej pandémii síce červenú, ale ani táto hrozba nezastavila astrobiologičku, doktorku Michaelu Musilovú, v ceste na Mesiac a na Mars.
„Do Vianoc ma v spolupráci s NASA Goddard čaká séria troch dvojtýždňových misií zameraných na astrobiológiu. Okrem hľadania možného života mimo Zeme budeme aj mapovať lávové jaskyne na sopke Mauna Loa vo výške 2500 metrov, kde sa nachádza stanica HI-SEAS. Na Mesiaci sú tiež podobné jaskyne a niektoré úvahy o jeho osídľovaní smerujú k predpokladom, že by sa prvé základne mohli postaviť práve tam. Boli by tak chránené pred silným žiarením a mikrometeoritmi na povrchu Mesiaca,“ hovorí Musilová.
Simulované misie podniká aj v spolupráci s NASA Goddard a v lávových jaskyniach na Havaji počas nich hľadá organizmy, ktorým vyhovuje extrémne prostredie. Podobné extrémofily by, azda, našla aj na nesimulovanom Mesiaci a Marse, prípadne by ich tie zo Zeme raz mohli teraformovať.
M. Musilová realizuje astrobiologický výskum. Foto: Niamh Shaw
Ako vedúca posádky alebo v riadiacom stredisku na Zemi absolvovala už desiatky simulovaných misií, tú ostanú len nedávno, v septembri. Trvala dva týždne, aby spĺňala podmienky havajskej povinnej karantény a z bezpečnostných dôvodov, ak by niekto z posádky náhodou ochorel na COVID-19. Išla na simulovaný Mesiac, kde sa stretla posádka šiestich ľudí z rôznych profesijných zázemí. Tentoraz si vynikajúco rozumeli ako tím a zároveň im aj po celý čas prialo počasie. Nepriazeň počasia totiž patrí k najväčším hrozbám simulovaných misií tohto typu. Počas búrky posádka nesmie opustiť habitat a vyjsť do terénu.
„Zažila som aj misiu, počas ktorej sme boli po celý čas uväznení na stanici, ktorá má 111 metrov štvorcových. Na tejto ploche sme museli všetci vydržať a zároveň realizovať vedecký výskum. Takýchto misií však, našťastie, nie je veľa,“ hovorí Michaela Musilová, ktorá patrí k ľuďom s celosvetovo najvyšším skóre absolvovaných simulovaných misií.
Počas jej ostatnej misie nenastali komplikácie ako pri niektorých predošlých, keď napríklad v mrazivom počasí vypadlo v habitate kúrenie a posádka sa zahrievala vlastnými telami, alebo nemali spojenie so Zemou a potrebovali pomoc pre zraneného člena posádky. Tieto, aj mnohé ďalšie príhody, ktoré Michaela Musilová na misiách prežila, opisuje v spolupráci s publicistkou Luciou Lackovičovou v knihe Žena z Marsu, ktorá do kníhkupectiev dorazí ešte pred Vianocami.
Michaela Musilová na simulovanej misii s roverom.
Hneď po návrate z misie čakalo na Michaelu Musilovú sťahovanie. Nevracia sa nazad, na Slovensko, kde však naďalej pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU, v občianskom združení SOSA, či v spoločnosti NEEDRONIX. Zostáva na Havaji, ale presúva sa na inú časť ostrova Big Island, kde momentálne žije a pracuje. Pôsobí ako riaditeľka stanice HI-SEAS na Havaji, ktorej cieľom je realizovať misie v spolupráci s NASA a ESA na simulovaný Mesiac a Mars tak, aby výsledky vykonaných experimentov mohli slúžiť ako ideálny základ pre skutočné misie.
„Na možnosti byť astrobiologičkou ma najviac baví to, že mám šancu dopátrať sa k odpovedi na otázku, či sme vo vesmíre sami, prípadne, odkiaľ pochádzame. Aká je budúcnosť ľudstva? Môžem sa priblížiť aj k odpovedi na túto otázku? A stanem sa skutočnou astronautkou? Robím pre to všetko, čo je v mojich silách a schopnostiach a túto vášeň v sebe živím od svojich ôsmich rokov. Vyštudovala som UCL v Londýne, absolvovala Caltech v období, kedy bol najprestížnejšou univerzitou na svete, mám za sebou expedície v Grónsku, na Špicbergoch, výskumnú činnosť v Japonsku, spolupracujem s NASA, s Európskou vesmírnou agentúrou ESA a nezabúdam ani na ďalšie aktivity, ktoré sú v boji o astronautskú pozíciu potrebné. Plynulo hovorím piatimi svetovými jazykmi a dohovorím sa ďalšími siedmimi, udržujem sa v čo najlepšej fyzickej kondícii, potápam sa, surfujem, podstupujem rôzne extrémne záťažové skúšky a naďalej nasledujem cestu, ktorá mi môže pomôcť dosiahnuť astronautskú pozíciu,“ hovorí Michaela Musilová.
M.Musilová
Jej tvár je aktuálne na titulke nového seriálu Space Drop televíznej spoločnosti Amazon Prime. Ten vznikal ešte minulý rok počas jednej zo simulovaných misií a rozoberá rôzne, v dnešnej dobe mimoriadne aktuálne otázky: Čo by sa stalo, ak by sme museli všetko opustiť a odsťahovať sa do vesmíru? A ako ľudia zvládajú extrémnu izoláciu? Podobné výskumy nemusia byť dôležité len z hľadiska vesmírnych objavov, ale majú význam aj teraz, keď celosvetová pandémia uväznila množstvo ľudí v izolácii a znemožnila kontakty v rámci mnohých rodín. Aj Michaela Musilová tento rok „uviazla“ na Havaji. Všetky aktivity, ktoré mala tento rok na Slovensku naplánované, sa buď zrušili, alebo ich musela zrušiť ona, pretože návrat nazad na Havaj by bol kvôli aktuálnym cestovným obmedzeniam príliš komplikovaný, pokiaľ by bol vôbec možný.
Napriek tomu, že október je už v plnom prúde, Michaelu ešte do konca roka čakajú ďalšie simulované misie. Tá najbližšia bude už druhého novembra. V posádkach týchto troch simulovaných misií budú predovšetkým výskumníci a inžinieri z USA, pretože počas pandémie je náročné dostať sa na Havaj. Posádku vyberá priamo ona a dáva priestor aj perspektívnym mladým vedcom, či umelcom, novinárom a expedične skúseným ľuďom z iných odborov.
V knihe Žena z Marsu, ktorá koncom novembra vychádza vo vydavateľstve Artis Omnis, sa čitatelia môžu zoznámiť so životom Mich
Žena z Marsu
aely Musilovej, s jej výskumom, aj s osobnosťami svetovej vedy, ktoré počas štúdia, výskumu, expedícií a konferencií spoznala a s ktorými spolupracovala. Vo veľmi otvorenej a úprimnej spovedi Michaela opisuje svoju cestu od dieťaťa bez výraznejšieho finančného zázemia, ktoré si vysnívalo sen o letoch do vesmíru a húževnato ho nasleduje, až po ženu, ktorá si tento sen plní.
„Kniha Žena z Marsu chce dosiahnuť viacero cieľov. Prostredníctvom úprimne rozpovedaného životného príbehu Michaely Musilovej čitatelia nahliadnu za oponu vedeckého úspechu. Čo všetko je nevyhnutné obetovať na takejto ceste? Ako je to s dosahovaním na výskumné granty? Ako sa publikuje v prestížnych vedeckých časopisoch? Kedy ľudstvo obýva Mesiac a kedy vyšle ľudskú posádku na Mars? Aké otázky predtým musíme zodpovedať? A je vôbec etické teraformovať iné planéty? Táto rozsiahla kniha ponúka aj praktické návody pre mladých ľudí, ktorí majú záujem o profilovanie sa vo vedeckom svete. Je o dosahovaní úspechov a o zlyhaniach, ktoré sú ich súčasťou. A dodáva aj nevyhnutnú podporu ženám, pretože vedecký svet je presiaknutý diskrimináciou, s ktorou sa perspektívne mladé vedkyne budú musieť popasovať. Verím, že táto kniha im v tom môže pomôcť,“ hovorí autorka Lucia Lackovičová.
Autorom obálky je dizajnér Dodo Dobrík, minuloročný držiteľ ocenenia Wood Pencil za knižnú obálku v rámci svetoznámej D&AD Awards.
