Juraj Červenák: Bohatier: DRAČIA CÁROVNÁ

2017 | Fantasy | Margo | Novinka | 14,90 €

obálka - Bohatier: Dračia cárovnáDruhý diel veľkolepej historickej fantasy. Kyjevský vojvodca Svjatoslav zvíťazil nad Bulharmi a upevňuje svoju moc v povodí rieky Volgy. Iľja Muromec a ostatní bohatieri sú však ako na ihlách. Ich úhlavný nepriateľ, veľkňaz Tugarin, unikol kamsi na sever. Svjatoslav súhlasí, aby sa družina vydala po jeho stopách a raz a navždy s ním skoncovala.

Bohatieri putujú do divokých končín obývaných kmeňom Čeremisov, ale tam štvanica zďaleka nekončí. Tugarin má totiž namierené ďalej na sever, na územie tajomných Čudov. Povesti hovoria, že kdesi v tamojších lesoch je brána do záhrobia, na divotvorný ostrov Bujan. Ten stráži zlopovestná čarodejná kňažná, ktorú miestni nazývajú Baba Jaga – matka hadov. Iľja a jeho druhovia musia opäť bojovať s dračími čarami i s temnotou, ktorá nakazila zradné srdce v ich vlastných radoch.

Ukážka
„Nie, Mikula,“ odmietol knieža bez rozmýšľania. „Bohatierov potrebujem mať stále poruke. To, ako ste si poradili s poslednou úlohou, je dôkaz, že ste tu nanajvýš potrební.“
„Gosudar, blahorodie,“ začal Seljanovič prosíkať. „Pri Velesovi, matičke Mokoš a všetkých bohoch ťa prosím, aby si ma prepustil. Ak nevyužijem túto možnosť pomstiť Volcha, prídem o rozum!“
„To je pravda,“ potvrdil Jegor. „Pomyslenie na Tugarina a nebohého Volcha zožerie tuná sedliaka zaživa. Je to ako nejaká nákaza. Nechaj ho ísť, lebo ťa bude otravovať, kým ti neodpadnú uši.“
„Ak pustíš Mikulu,“ ozval sa náhle Iľja, „chcem ísť tiež. Ja som mal černokňažníka na dosah, keď zlomil Volchovo žezlo, ja som rozpáral bachor čiernemu hadovi, mne ufrngli pred nosom. Chcem to dokončiť!“
„A mňa,“ zdvihol sa Aljoša Kňažič z lavice, „už nebaví vysedávať v paláci. Gosudar, dovoľ aj mne skočiť na koňa a namiesto holubov strieľať čeremiských hrdlorezov! Aspoň sa pred jarnou výpravou do Chazarska precvičím v lukostreľbe.“
„Tak počkať, hádam by ste nešli bezo mňa?!“ zvolal Kolyvan Vyhnanec.
„A bez nás?!“ skríkli jednohlasne Divljan a Borovej.
„Tak dosť!“ tresol Svjatoslav čašou do stola, až sa z nej odlúpla jantárová slza. „Toto už zaváňa vzburou!“
Bohatieri zmĺkli, ako keď utne. Okrem jedného.
„Akáže vzbura, gosudar?“
Svjatoslavov blčiaci pohľad sa zastavil na Jegorovi, ktorý si založil ruky na mohutnej hrudi, ovalil sa o operadlo kresla a vážne sa rozhliadol.
„Je to len túžba po spravodlivej odplate,“ dodal. „Máš dosť mužov, knieža. Desať chlapov ti chýbať nebude. Ja sám určím, koho vezmem so sebou a koho nie.“
„So sebou?“ zatiahol Svjatoslav zlovestne. „Aj ty chceš ísť?“
„Pravdaže,“ usmial sa Jegor. „Je to predsa o tom, čo si každému z nás od začiatku vtĺkal do hlavy. O družine a svornosti. Tugarin zabil mnohých z nás, nielen Volcha. Pod suwarskou dračou vežou vyhubil skoro všetkých goryničov, výkvet kyjevského vojska. Všetci padlí si zaslúžia, aby sme tento dlh spláchli zo stola nepriateľskou krvou. Navyše, táto tupá pomstychtivá tlupa,“ rozhliadol sa po svojich druhoch, „potrebuje rozumného veliteľa.“
Svjatoslav sa zhlboka nadýchol. Ticho, ktoré naplnilo hodovnú sieň, akoby sa cez dvere rozlievalo i do okolitých chodieb, do celého paláca. Nikto ani nemukol.
Potom vládca Kyjeva neochotne prikývol.

recenzie:
historyweb

ISBN: 978-80-8201-000-1

416 str. | väzba: pevná s prebalom | formát: 130x200

Kúpiť: | martinus.sk

Kúpiť e-knihu: