30 ROKOV PO: Slovensko 1989-2019

30 ROKOV PO: Slovensko 1989-2019

30 ROKOV PO: Slovensko 1989-2019

2019  | edícia Pamäť | 14,9 €

Anotácia:

Kniha novinárov Róberta Kotiana a Ivana Štulajtera o tom, čo sa dialo na Slovensku od roku 1989 podnes. Rozhovory s najzaujímavejšími postavami slovenskej spoločnosti o kľúčových momentoch uplynulých tridsiatich rokov sú doplnené komentármi oboch autorov, prehľadom a fotografiami najdôležitejších udalostí. Na každý rok jeden rozhovor a jeden komentár o všetkom podstatnom, čo sme v danom období zažili. Kniha tak zachytáva autentické svedectvá, aktuálne komentáre sa na prežité udalosti dívajú s odstupom času a reflektujú ich význam a dosah na našu súčasnosť. 30 ROKOV PO ponúka komplexný pohľad na spoločnosť, jej vývoj a smerovanie od zmeny režimu a k reflexii súčasného stavu, v akom sa Slovensko nachádza. S autormi sa o tom rozprávajú:

Samuel ABRAHÁM, politológ

Václav BARTUŠKA, diplomat

Zuzana ČAPUTOVÁ, prezidentka

Alexander DULEBA, politológ

Ján FILC, tréner

Dušan GALIS, tréner

Fedor GÁL, prognostik

Marián GIBA, ústavný právnik

Lajos GRENDEL, spisovateľ

Oľga GYÁRFÁŠOVÁ, sociologička

Peter HOLÚBEK, bývalý príslušník SIS

Dagmar HORNÁ, politologička

Mikuláš HUBA, ochranár

Jozef JABLONICKÝ, historik

Juraj KARPIŠ, ekonomický analytik

Vladimír KRIVÝ, sociológ

Milan LAPIN, klimatológ

Milan LASICA, herec

Marián LEŠKO, politický analytik

Ľubomír LIPTÁK, historik

Dušan MITANA, spisovateľ 

Viliam PÁLENÍK, ekonomický analytik

Iveta RADIČOVÁ, expremiérka

Jan RYCHLÍK, historik

Jozef ŠÁTEK, vyšetrovateľ

Ivan ŠIMKO, exminister

Marek VAGOVIČ, novinár

Michal VAŠEČKA, sociológ 

O autoroch:

Róbert Kotian (1958). Po skončení vysokej školy pracoval ako editor historických publikácií vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, od roku 1988 v novozaloženom časopise Dotyky, od roku 1990 ako spravodajca a politický komentátor v denníku Smena. Od januára 1993 s väčšinou redakcie spoluzakladateľ denníka SME. Po odchode zo SME (2002) pracoval vo viacerých redakciách ako publicista a politický komentátor (Formát, Domino fórum, Hospodárske noviny). V Slovenskom rozhlase pracoval ako dramaturg relácie Z prvej ruky. V súčasnosti ako novinár na voľnej nohe je spolupracovník denníka Šport, dramaturg a moderátor relácie dejiny.sk v Slovenskom rozhlase, pripravuje a moderuje pre spravodajskú televíziu Tablet.TV diskusnú reláciu Kaviareň na Patrónke. Pre denník SME spolu s Martinom Kasardom založil časopisy Magazín o knihách a Kultúrny život. Externe vyučuje žurnalistiku na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy.

Ivan Štulajter (1962). Počas socializmu vystriedal niekoľko robotníckych povolaní − doručovateľ  telegramov, kurič, údržbár. Po Nežnej revolúcii pracoval na sekretariáte Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Po odchode pôsobil ako novinár v denníku SME, v Rádiu Slobodná Európa a v roku 2015 aj krátko v Hospodárskych novinách. Posledné roky pracuje v oblasti politického poradenstva a marketingu. Prispieva svojimi glosami do Kultúrneho života. Vo voľnom čase skladá hudbu a texty pre skupinu Z OSI, v ktorej hrá na gitare. V roku 2016 mu vyšiel román Animátor. Niekoľko rokov svojho života strávil v Prahe a Sydney.   

Ukážka:

Vďaka novinárčine som stretol množstvo zaujímavých ľudí, urobil som s nimi stovky rozhovorov na najrozličnejšie témy – a jedna línia nasledujúcej knihy je postavená na maličkom zlomku z nich. Vybrať približne dvadsiatku rozhovorov tak, aby aspoň približne odzrkadľovali obdobie od novembra 1989, bolo zložité. Ktoré témy vybrať? Aké kritérium uprednostniť? Majú tam byť aj politici, alebo radšej nie? Dať priestor Dušanovi Mitanovi alebo Paľovi Vilikovskému? Jánovi Filcovi alebo Natálii Hejkovej? Janovi Rychlíkovi

alebo Dušanovi Kováčovi? Lajošovi Grendelovi alebo Péterovi Hunčíkovi?

Nechceli sme s vydavateľom urobiť spomienkovú knihu o tridsiatich uplynulých rokoch, v ktorej by respondenti spomínali na to, ako prežívali novembrové udalosti a roky po nich, lebo napríklad rozhovor s Jánom Filcom niekoľko týždňov predtým, ako v Göteborgu získal so svojím tímom titul majstra sveta, má takú špecifickú pridanú hodnotu, akú by ste dnes nemali šancu získať. Prípadne zhovárať sa so Zuzanou Čaputovou v čase, keď bola ešte neznámou právničkou z Pezinka, ktorá sa postavila na odpor štátu aj Mariánovi Kočnerovi, je iný level, než robiť s ňou rozhovor dnes ako s hlavou štátu…

Samozrejme, postaviť knihu iba na dobových rozhovoroch by tiež bolo málo z hľadiska uchopenia toho obdobia v istom kontexte a s nadhľadom a poznaním, aké prináša len čas a vedomie následkov bývalých rozhodnutí. Preto viac ako tretinu knihy tvoria sumarizujúce rozhovory o tom, kam sme sa za tie tri desaťročia posunuli, ako sa zmenil politický, ekonomický a sociálny systém krajiny, prečo sa darilo a darí organizovanému zločinu, prečo sa v roku 2018 opäť naplnili námestia, ako vyzerá rázcestie, na ktorom momentálne stojí naša spoločnosť, a ako môže vyzerať naša budúcnosť, ak sa z minulosti a súčasnosti nepoučíme.

Okrem rozhovorov ponúkame čitateľom aj tridsiatku komentárov o najdôležitejších udalostiach po novembri 1989, ako sme ich identifikovali s Ivanom Štulajterom. Ani táto selekcia nebola veľmi jednoduchá, lebo zaujímavých a významných udalostí boli stovky či tisícky – písať v roku 1994 o páde Mečiarovej vlády alebo o noci dlhých nožov? Vybrať si v roku 2010 hlas podobný Ficovmu hlasu, Ivetu Radičovú ako predsedníčku vlády alebo zničujúci spor o generálneho prokurátora?

Nijaká kniha o novembri 1989 a období po ňom si nemôže nárokovať na komplexnosť – ani táto nemá podobnú ambíciu. Môžeme len dúfať, že rozhovory so zaujímavými a inšpirujúcimi osobnosťami a komentáre o významných udalostiach uplynulého obdobia vytvoria u čitateľa dostatočne približnú predstavu, aká zložitá, napínavá a neraz aj dramatická bola cesta tejto spoločnosti po tom, ako sa vzoprela komunistickej totalite, a čím si musela prejsť, aby sa napokon znova postavila zoči-voči mašinérii, akú si v novembri 1989 nedokázala ani len predstaviť. Azda sa rozhodne dobre aj teraz.


Kúpiť knihu