Cenou za slobodu je večná ostražitosť

Cenou za slobodu je večná ostražitosť

Nedávno, nie dlho po svojom americkom vydaní, vyšla vo vydavateľstve Premedia kniha „O tyranii“. Autor Timothy Snyder ju napísal ako bezprostrednú reakciu na americké prezidentské voľby. Hlavná téma je jednoduchá: krehkosť demokracie a niekoľko zovšeobecnení, príkladov a návodov, ako demokraciu ubrániť a kedy sa treba už mať na pozore pred nenápadnými (slovenský klasik by povedal zlatoústymi) indivíduami, hoci sú to aj prezidenti či šéfovia vlád.
Veľa o obsahu napovie aj samotný podnázov: „Dvadsať ponaučení z 20. storočia“. Napriek tomu, že Snyder reaguje na americkú súčasnosť, ponaučenia hľadá v stredoeurópskom priestore, alebo ak chceme zostať pri politickom označení, ktoré používa aj autor: vo východnej Európe. Má to svoju logiku. Demontáž demokracie a nastolenie diktátorských režimov si obyvatelia týchto krajín vyskúšali na vlastnej koži. A nielen raz. Fašizmus, nacizmus a komunizmus tu akoby mal veľmi výživné podmienky.

To, že autor sa pohybuje v tomto (áno, aj v našom, slovenskom) priestore a na potvrdenie i ilustráciu svojich myšlienok cituje miestne autority, je pre slovenského (stredoeurópskeho) čitateľa veľmi príťažlivé a inšpirujúce. A tak americký autor odkazuje na mená ako Winston Churchill, Leszek Kolakowski, Václav Havel, Milan Kundera, Eugene Ionesco, Hannah Arendtová, Jan Patočka. A nielen s citátmi, ale aj s reáliami a historickými udalosťami, ktoré sme prežívali na vlastnej koži. Uznajte, pre americkú literatúru to nie je bežný jav 🙂

Osobitne zaujímavá môže byť kniha O tyranii, ak sa použije ako referenčná vzorka na porovnanie s našou slovenskou realitou. Jedna z kapitol má názov „Pozor na ozbrojencov“. A resumé z nej hovorí: „Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži.“
Rovnako tak kapitolka „Bráňte inštitúcie“ má pre nás viac ako symbolický názov. Len nedávno sa zvádzal zápas o verejnoprávne médiá, rozhlas a televíziu, kde najvyšší ústavní činitelia neskrývane dávali najavo svoj nesúhlas s doterajším fungovaním RTVS a na druhej strane jednoznačne dávali podporu konkrétnej personálnej nominácii. Alebo činnosť regulátora sieťových odvetví (ÚRSO), kde podstatou ich činnosti by mala byť nezávislosť od politických, ale aj podnikateľských subjektov. Kde priamo predseda vlády najprv trhal faktúry za elektrinu, potom hovoril o nutnosti nezávislosti úradu a vzápätí presadil do funkcie nového šéfa, bývalého ministra i poslanca za svoju stranu. Tu je len veľmi ťažko hovoriť o nezávislosti.

A najnovšie napríklad môžeme hovoriť o politickom útoku na Ústav pamäti národa. Áno, aj toto sú inštitúcie demokratického systému. A ich ovládnutie jednou politickou silou je nezdravé. Snyder o tom hovorí aj v kapitolke: „Pozor na štát, kde je iba jedna strana“.

Nad textom celej knihy sa vznáša niekoľko dobrých i zlých správ. Z tých dobrých je to napríklad to, že môžeme byť šťastní, že žijeme v demokratickom režime, ktorý dlhodobo a v kontraste s nedemokratickými režimami (tyraniami) zabezpečuje stabilitu, mierové časy a prosperitu. Čo nie je málo. A v porovnaní s iným svetom je to veľmi veľa. Európa to môže vidieť na utečencoch, ktorí prichádzajú práve z oblastí, kde toto šťastie nemajú.
Ale na to, aby sme tieto dobré časy zažívali čo najdlhšie, je potrebné akceptovať a poučiť sa zo zlých správ.

Tou najhoršou je to, že človek je nedokonalý a disponuje množstvom zlých a nebezpečných vlastností. A demokracia je zložitý systém a áno, krátkodobo aj neefektívny a ťažkopádny. Ale to nás nesmie zviesť z cesty, smerom k obchodníkom ponúkajúcim rýchle a lacné riešenia. Poučenie z 20. storočia hovorí, že to je vždy cesta do pekla, do tyranie.

Aby sa demokracia udržala, a to najmä v zlých časoch, potrebuje pomoc aktívnych a ostražitých občanov. Ako a pred kým majú byť nápomocní a ostražití, podrobnejšie napovie aj táto Snyderova kniha. „… ľudská povaha je raz taká, že americkú demokraciu treba brániť pred Američanmi, ktorí by chceli využiť jej slobodu, aby s ňou skoncovali. V skutočnosti výrok ,cenou za slobodu je večná ostražitosťʻ vyslovil americký abolicionista Wendell Phillips. A dodal, že ,mannu ľudskej slobody musíme zbierať každý deň, inak zhnije.ʻ“ Na margo týchto slov sa mi žiada dodať, že neplatia len pre Američanov, ale aj pre Európanov, Francúzov, Poliakov,… a samozrejme aj pre Slovákov.

Túto knihu považujem za veľmi dôležitú. Vydavateľstvo Premedia urobilo skutočný vydavateľský počin. Bola by veľká škoda, keby kniha zapadla prachom a zostala bez rezonancie u širokej verejnosti. Práve pre svoju stručnosť a jednoduchý jazyk je ideálna pre mladých čitateľov. Nie je to žiadny nudný bakchant o teórii demokracie, ale naopak, vzrušujúci príbeh 20. storočia so silným ponaučením pre dnešok.

A na záver ešte niekoľko Snyderovych knižných myšlienok, z ktorých by si každá zaslúžila samostatný komentár:
„… Ktorékoľvek voľby môžu byť posledné…“
„… Postpravda je predohra fašizmu…“
„… Ak nikto z nás nie je pripravený zomrieť za slobodu, potom všetci zomrieme v tyranii…“
„… Zbystrite pozornosť, keď sa niekto odvoláva na naliehavosť situácie a výnimky…“
„… Slobodní sme iba vtedy, ak máme kontrolu nad tým, čo o nás vedia iní ľudia a za akých okolností sa to dozvedeli…“
„… Keď politickí vodcovia dávajú zlý príklad, je o to dôležitejšie vykonávať poctivo svoju prácu…“
Za výtlačok ďakujem Dominikovi, ktorý mi ju venoval ako narodeninový darček. Veľmi potešil!

Ivan Harman