Elgyütt, Pavel

Pavel Elgyütt sa narodil 24.1.1955 v Partizánskom. Tu prežil detstvo a po ukončení gymnázia odišiel študovať na Drevársku Fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. V roku 1976 si po fatálnom skrate spôsobil úraz – pádom zo stĺpa elektrického vedenia utrpel zlomeninu chrbtice a ostal natrvalo ochrnutý, na doživotie pripútaný k „invalidnému vozíčku.“
Svoje prvé peniaze „zarobil“ vďaka písaniu. Ako „vozíčkar“ svoje poetické prvotiny uverejňoval v Novom slove mladých v básnickej dielni Vojtecha Mihálika a prózu u Oľgy Feldekovej (1978-82).
Šport telesne postihnutých mu učaroval už vo svojich priekopnických rokoch u nás. V tom čase svojím, ako sám tvrdí, nečitateľným podpisom podporil signatárov Charty 77. Živil sa ako hudobník, samizdatovo šíril texty a „šumichrasty“ zakázaných pesničkárov.
Jeho žurnalistická činnosť v Triumfe ducha – časopise Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, dobrovoľná trénerská práca s mládežou na ZŠ Topoľová v Nitre, osobná účasť na sprístupnení Tatranských turistických chodníčkov hendikepovaným a vozíčkárom, ako i aktivity v kampani Na kolesách proti rakovine sú pre Pavla Elgyütta vecou viery a vnútorného presvedčenia o potrebe boja so zdanlivo nemožným aj v treťom tisícročí.

Vyšlo u nás:
Zoblečený do ozveny (2011 | Poézia)